Hap-vernisáž výstavy: 8. 11. 2013 o 18.00 hod.
Kurátor: Daniel Szabó
Trvanie výstavy: 8. 11. 2013 – 1. 12. 2013
Miesto konania výstavy: Východoslovenská galéria, Alžbetina 22, Košice
FB event: https://www.facebook.com/events/554712697943067/
Natália Zavaďáková absolvovala v roku 2011 magisterské štúdium v Ateliéri slobodnej kreativity 3D na Fakulte umení TU v Košiciach pod vedením prof. akad. soch. Juraja Bartusza. V svojej tvorbe využíva rôzne druhy techník a médií, ktoré spája do komplexných inštalácií, tematizujúcich slobodu a sebarealizáciu jedinca, často cez ich negáciu.
Jej najnovšia inštalácia “Duch Perál” našla domov v príznačne rozpadnutom, potemnelom podkroví. Ako perly, po translucentných, trblietavých vrstvách obaľovaná rana podráždeného (chlípne mäkkého a ružového) tkaniva perlorodky, “Duch Perál” svoju ranu zaobaľoval postupne, po rokoch a tematicky príbuzných prácach, pre ktoré počas šiestich rokov od vzniku prvého diela, dotýkajúceho sa témy, autorka nachádzala postupne väčšie a väčšie príbytky. Táto rana však ukazuje odvrátenú tvár perál – slávy, krásy, sexuality, bohatstva a túžbe po nich: krvácajúcu a rozdrásanú, skamenenú, neslobodnú a ťaživú.
Táto výstava sa nedá chápať inak, než anachronicky – ako symptómy, stopy túžob a napätí, kryštalizovaných do mýtu, ktoré sú časovo a symbolicky nelineárne spradené, ale súčasne prítomné v časovosti sochy – všetky symbolické objekty zhromaždené v priestore troch miestností hľadia na zvyšné skrz svoje, odrazov plné vrstvy, skrz priestupy a priehľady rôznych druhov navzájom vstupujú do dialektiky rôznosti časov a symbolických spojení. Spoločne tvoria petrifikovaný príbeh, mýtus, uväznený v napodobenine času: v umelosti rozkladu, prebiehajúceho vo vnútri diela – syntetických parazitoch, soli, rozožierajúcej plast – ktoré súčasne okoliu vystavuje napospas vlastnú fyzickú krehkosť; v uzavretom kŕči, ktorý mal byť kŕčom hedonistickej sebaoslavy zvodnej Evy, ale stuhol v zakliatej krajine, ktorú počas stáročí niekto pravidelne navštevoval s nožom v ruke. Téze voľnosti ponorenia sa do neslobody bez hraníc (vnútornej schéme diela) je postavená antitéza spontánnej, slobodnej a produktívnej činnosti (podmienka vzniku a prejavu, účinku diela počas performatívnej hap-vernisáže); syntéza môže byť rušivá a nečakaná, ale v tejto chvíli ešte len leží pred nami.
Daniel Szabó
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára